Ďalšie zmienky o liehovare sa uvádzajú pri opise hradu Ľubovňa v Uhorskom geografickom slovníku z roku 1851. Základ starého liehovaru stojí pod hradom dodnes. Ide podľa všetkého o najstarší zachovaný objekt tohto druhu na území Slovenska! Jednoznačné doklady zachované od 18. storočia dokumentujú stáročnú tradíciu liehovarníctva v tomto regióne. To bol jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo sa spoločnosť BGV, s.r.o., ktorá sídli priamo v malebnej spišskej dedinke Hniezdne, rozhodla oživiť tradíciu výroby kvalitnej „pálenky“ v tomto regióne.
Vzácny plán a ďalšie dokumenty podrobne popisujú nielen časové súvislosti vzniku liehovaru, ale aj to, kde, a z akých surovín sa v Ľubovni pred cca 250 rokmi pálil alkohol. Už podľa záznamu z r. 1747 bola časť žita, pestovaného pod hradom, odovzdaná miestnym „gorzelnikom“ na pálenie „gorzalky“ (všeobecný názov pre lieh z pšenice a iných obilnín, z ktorého sa vyrába napr. vodka). Z toho vyplýva, že pravá „gořalka“ sa v Starej Ľubovni pálila už v prvej polovici 18. storočia, čo je skôr ako sa pôvodne predpokladalo. Lieh sa tu teda vyrábal podobne ako u whisky – vykvasením zápary z obilia. Následné skladovanie prebiehalo v sudoch – síce ešte nie dubových a nie na obdobie min. 3 rokov, ktoré sa stanovili až po roku 1915.
